Hodinkový strojček Seiko 6139

Výrobu strojčeka Seiko 6139 začala už v roku 1969 a trvala celkom deväť rokov, teda do roku 1978. Spočiatku bol strojček osadený rotorom s obojstranným naťahovaním a mal sedemnásť kameňov. Do roku 1978 boli vyrábané rôzne verzie. Prvá verzia mala frekvencii 21 600 polokmitů / h Priemer strojčeka bol 26,9 milimetrov, na výšku potom meral 6,8 milimetrov. Išlo teda o pomerne robustný typ, avšak veľmi spoľahlivý a kvalitný. Prvý typ sa sedemnástich kamene mal jediný tridsiatich minútový sčítač a centrálna sekundovou rúčku. Stopky merali s presnosťou 1/5 s Na pozícii čísla tri bolo umiestnené dátum. Vodotesnosť strojčeka bola do slušných sedemdesiatich metrov. Čo sa týka ceny, tá sa pohybovala okolo deväťdesiat amerických dolárov. Ďalšie typy toho istého strojčeka boli modernejšie, strojček Seiko 6139 už mal napríklad sčítač na dvanásť hodín a spustenie či zastavovaní tlačidlami bolo oveľa komfortnejšie a mäkšie.

Strojček Seiko 6139 bol využívaný aj švajčiarskymi značkami. Používala ho napríklad firma Enicar. Z hodiniek japonskej spoločnosti Seiko bol tento strojček vsadený napriklad do známych hodiniek Seiko s Pepsi lunetou a žltým ciferníkom. Tieto hodinky boli vôbec prvými chronografy v kozme. Na ruky ich mal v roku 1973 americký kozmonaut William R.Pogue, ktorý pracoval na vesmírnej stanici NASA Skylab IV. Tým sa strojček Seiko 6139/8 stal veľmi známym, takže zaslúžene vošiel do histórie hodinkových strojčekov. Potom už nasledovali ďalšie modely, strojčeky 6139 boli vsadené do modelov Speed ​​Timer alebo 5 Sport Chronograph.