Materiál hodinkových strojčekov

Začať samozrejme musíme o oceli, respektíve u "uhlíkovej ocele", čo bol vôbec jeden z prvých materiálov, ktorý sa používal na výrobu hodinkových strojčekov. Oceľ bola totiž najideálnejším materiálom pre svoju pevnosť, odolnosť a dlhú životnosť. Z "uhlíkovej ocele" bolo možné vyrobiť veľmi presné súčiastky ako sú ozubené kolesá, hriadele a spojovacie súčiastky. Ďalším materiálom, ktorý sa presadil bol mosadz, teda zliatina medi a zinku. Tento materiál je pre hodinárov ako stvorený, pretože pekne vyzerá a veľmi dobre odoláva korózii. Mosadz sa tiež veľmi dobre obrába, pretože je oveľa mäkšia ako oceľ. Mosadz je teda pre hodinárov veľmi obľúbeným materiálom dodnes, zvlášť u mechanických hodiniek. Dneska sa samozrejme mosadz kombinuje s ostatnými materiálmi ako je nikel, ródium, zlato či striebro, napriek tomu je stále nezastupiteľným materiálom v hodinárskom priemysle.

Vo výpočte materiálov sme na začiatku tiež zmienili netradičné drevo a novátorský plast. Drevo v hodinkách je zvláštne, napriek tomu sa používa veľmi dlho. Už v ľudových hodinách ide vidieť, že drevená bola nielen kostra stroja, ale tiež ozubené kolesá aj hriadele. Plast sa do hodinárstva dostal oveľa neskôr, v podstate až po druhej svetovej vojne, kedy prichádza veľká inovácia nových materiálov. V strojčeku mechanických hodiniek samozrejme nie je veľa súčiastok, ktoré by sa miesto osvedčené a pevnej mosadze alebo ocele dali nahradiť ľahkým plastom. Napriek tomu si plasty našli miesto aj tam, najprv sa plasty dávali do ručičkového súkolia. Neskôr prešli plasty predovšetkým do elektrických hodiniek, kde sa veľmi osvedčili.